Umenie vlny spočíva v jej schopnosti tvoriť oceán

Enlightenment for a wave is the moment the wave realizes that it is water. At that moment, all fear of death disappears.

– Thich Nhat Hanh

Na nový blog v tomto rozhraní som prešla z jednoduchého dôvodu, túžba oslobodiť text. Kedysi som totiž mala pocit, že bez fotiek nedokáže vzniknúť plnohodnotný článok. Lenže v tomto svete často zabúdame, že slová niekedy úplne stačia. A tak mi dovoľte na dnes krátku úvahu o tom, ako sa z čiastočiek skladá celok. Nič totiž neexistuje bez malých detailov. Tak ako ľudia.

Ako deti sa hráme na dospelých a ako dospelí na deti. Napíname pamäťové vlákna, pokúšame sa preniesť do dňa, keď sme si prvýkrát sadli do školských lavíc. Aký to bol pocit? Bál som sa? V tých prežitých úlomkoch hľadáme vysvetlenie toho, kým sme dnes. Bytosťami na vysokej úrovni inteligencie, ktoré svojím malým “ja” opovrhujú so slovami, aké bolo naivné a hlúpe? Prečo sa tak hneváme na to, kým sme boli, keď do istej miery sme tým istým ešte aj dnes. Človek sa nemení, vyvíja sa. Všetci sa vyvíjame a ako písal Vilikovský vo svojej knihe o láskach, vývin sa nedá zastaviť. Za výrazný zlom v živote každého človeka považujem náhle uvedomenie, že všetky moje časti, minulé i súčasné, sú mojím plnohodnotným celkom. Prijať naivitu, hnev, snahu poprieť samého seba v domnienke, že v obraze iného budem lepším. Nebudeš. Tvoja päťročná tvár špinavá od piesku, lepkavá od cukríkov, tvoje desaťročné uplakané oči, lebo nie si dosť dobrým, tvoje šestnásťročné naoko zlomené srdce, sedemnásťročný pocit, že vlastníš svet, osemnásťročná naivita, dvadsaťročná nevyrovnanosť. To všetko si. Ani jedna z tých malých zložiek neunikla, schovala sa a s útlou prosbou čaká, kým ju vynesieš na svetlo. Analyzuješ jej kúsky, v dospelosti sa zahráš na dieťa a cez jeho pohľad budeš skúmať súčasné duševné pokrivenia. To dieťa možno prosí len o jednoduché pochopenie, chce uznanie aj za zbytočný plač a možno hlúpu naivitu. Všetky rozličné kúsky sa napokon skladajú a dnes tvoria osobnosť. A preto, ak sa ťa budú pýtať, na koľko sa cítiš alebo kým si, povedz, že si všetkým. Že máš dvadsať a desať zároveň. Rozporuplné myšlienky sa v istom momente života spoja v jedno. Až vtedy tak komplikovaná bytosť ako človek dokáže pochopiť, že v konečnom dôsledku bojuje len sám so sebou. A pritom je odpoveď celkom jednoduchá, pri spomínaní na minulosť povedz tomu malému dievčatku a tej divokej tínedžerke, že všetko bude v poriadku. Že jej rozpor sa stane silou a jej vnútorná rozpoltenosť napokon nekonečnou variáciou životných inšpirácií. A to vôbec nie je zlé.

C.

Title photo: Unsplash